Z nového cieľa bude minimálne 3,5 % HDP určených priamo na obranu, zvyšok pôjde na bezpečnostnú infraštruktúru, odolnosť civilného obyvateľstva a obranný priemysel.
„Allies commit to invest 5% of GDP annually,“ uvádza spoločné vyhlásenie, ktoré NATO označilo za najvýznamnejší krok za posledné desaťročie. Každý štát musí predložiť ročný plán, ako sa k cieľu postupne dopracuje – čo bolo kompromisom po výhradách niektorých členov, najmä Španielska.
Rozhodnutie prichádza na pozadí vojny na Ukrajine a napätia na Blízkom východe. Generálny tajomník NATO Mark Rutte označil rozhodnutie za „kvantový skok“ a zdôraznil, že aliancia sa tým stáva silnejšou a spravodlivejšou.
Rutte tiež poznamenal, že USA, vrátane bývalého prezidenta Trumpa, očakávajú väčšie zapojenie Európy. „Presne to sa teraz deje,“ povedal.
Aj keď Trump počas summitu naznačil nejednoznačný postoj k článku 5 (kolektívnej obrane), Rutte vyhlásil, že USA sú „plne zaviazané“ obrane spojencov.
Fínsky prezident Alexander Stubb summit označil za „pokojný, sebavedomý a historický“, pričom podľa neho aj skeptické štáty ako Španielsko nakoniec uznali, že samé proti 31 členom nemajú šancu.